Toto je môj návrh koncepcie, vychádzam z môjho videnia sveta a z vnímania urgentnej potreby zvrátiť negatívne zmeny klímy. Nechcem patriť medzi sebecky ladených jednotlivcov či celých skupín obyvateľov našich obcí a miest, ktoré žijú v duchu hesla „po nás potopa“.
Cieľ
Keď sa pozriem na problémy v doprave v našej obci na sklonku roku 2020, berúc do úvahy naviac to, že v dôsledku protipandemických opatrení cestuje do práce a škôl ešte o niečo menej obyvateľov, ako by tomu bolo v „normálnej“ situácii, tak ma napadá jediné – potrebujeme mobilitu racionalizovať. Tým mám na mysli, obmedziť potrebu cestovať mimo svojho bydliska na optimálnu mieru a využiť na to napr. dostupné telekonferenčné a podobné technológie.
Dlhé roky po revolúcii sme sa zameriavali hlavne na rozvoj infraštruktúry pre automobilovú dopravu a dnes zbierame plody tejto chorej a jednostrannej orientácie. Práve preto potrebujeme odteraz vytvárať viac, lepšej a bezpečnejšej infraštruktúry pre pešiu a cyklistickú dopravu v našej obci.
Ak by sme to chceli povedať ešte jasnejšie a jednoznačnejšie, tak na jednej strane budeme podporovať zdravé spôsoby dopravy na kratšie vzdialenosti a na druhej sa pokúsime na rovnaký účel dlhodobo obmedzovať nerozumný rozvoj infraštruktúry pre motorovú, a to najmä individuálnu automobilovú dopravu.
Ako na to
Riešenia dnes už existujú, potrebujeme sa „len“ vzdelávať, navrhovať a diskutovať rôzne návrhy, ktoré boli nejakým spôsobom realizované inde a následne ich zlepšovať a prispôsobovať pre naše potreby, vyhodnocovať účinky ich implementácie a opakovane ich posudzovať a opäť zlepšovať.
Potrebujeme podporovať a naučiť sa viesť konštruktívnu diskusiu so zainteresovaním veľkého počtu obyvateľov reprezentujúce široké spektrum rôznych vrstiev a názorov.
Pohyb cyklistov musí byť po celej obci, aj do najvzdialenejších lokalít, riešený tak, aby sme ich neobmedzovali, alebo obmedzili len minimálne a dočasne. Pre chodcov by nemali existovať takmer žiadne obmedzenia. Naopak, pre ľudí využívajúcich len motorovú dopravu by sme mali začať úmyselne vytvárať viaceré obmedzenia a z nich tvoriť výnimky len pre obyvateľov s obmedzením pohybových schopností.
Aby sa cyklistická doprava v našej obci rozvíjala dynamicky, musíme ľuďom pomôcť prestať sa báť. Prestáť sa báť pohybovať sa po obci na bicykli a prestať sa báť o bicykel pri jeho parkovaní.
Ľudia sa prestanú báť jazdiť na bicykli, keď sa prestanú báť najmä áut. Autá sú väčšie, ťažšie a rýchlejšie a stret s nimi by mal pre cyklistu (i chodca) závažné dôsledky s následkami ťažkého zranenia alebo i smrti. Autá teda treba spomaliť, oddialiť alebo úplne odizolovať od slabších účastníkov cestnej premávky.
K spomaleniu áut sme pristúpili už zavedením zón 30 a zrušením križovatiek s vyznačením prednosti v jazde. Obmedzenie rýchlosti na 30 km/h znamená popri zvýšení bezpečnosti zároveň aj silný motivačný faktor. Ak mám po obci jazdiť max. 30km/h, tak to môžem ísť kľudne aj na bicykli (či peši). Postupne budú nasledovať aj ďalšie obmedzenia. Niekde zavedieme pre autá len jednosmerky, niekde sa pokúsime obmedziť vjazd áut úplne, inde ich obmedzíme inými opatreniami.
Autá však neznamenajú nebezpečenstvo pre cyklistov a ostatných slabších účastníkov cestnej premávky len počas jazdy. Potrebujeme postupne vyriešiť nesprávne parkujúce autá, nebezpečné otváranie dvier na autách (tzv. dooring), splodiny z áut a ďalšie negatívnej javy.
Medzi ďalšie dôvody, prečo mnoho ľudí stále nevyužíva cyklodopravu je, že nevlastnia bicykel, alebo majú drahý bicykel a boja sa ho parkovať na verejnosti. Tomu sa dá pomôcť minimálne dvomi spôsobmi. Potrebujeme začať všade budovať bezpečné cyklostojany, ktoré umožňujú efektívne uzamykanie bicyklov. S tým sme už na viacerých miestach obce začali, potrebujeme ešte presvedčiť aj majiteľov či prevádzkovateľov obchodov a služieb, aby vymenili úplne nevhodné stojany pre bicykle za niečo lepšie. A zároveň musíme ľudí presvedčiť, aby si kupovali či požičiavali lacnejšie bicykle a aj tie pri parkovaní uzamykali adekvátnym bezpečnostným mechanizmom.
Okrem spomínaných opatrení je dôležité ľudí vzdelávať, zabezpečiť servis pre ich bicykle ale aj miesta pre oddych či úkryt samotných cyklistov.
Keď sa bude zlepšovať infraštruktúra pre cyklistov, ich počet bude rásť.
Zbavme sa, prosím, presvedčenia, že budovať infraštruktúru pre cyklistov môže navrhovať a realizovať ktokoľvek. Dôkazov o mnohých omyloch na Slovensku i v zahraničí je plný internet. Rovnako sa zbavme aj potreby nepremyslených, rýchlych riešení, ktoré prinesú miesto osohu len sklamanie, čo dokonca aj zníženie bezpečnosti. Hľadajme preto skutočných odborníkov a nechajme si poradiť aj od zanietencov z radov aktivistov, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú dlhodobo, združujú sa a vzdelávajú sa. Začnime napr. v Cyklokoalícii, ktorá má zastúpenie na viacerých miestach Slovenska.