V ostatných rokoch sa v diskusiách na sociálnych sieťach rozmohlo negatívne nálepkovanie. Hentí sú takí či onakí. V diskusiách o problémoch v doprave niektorí ľudia takto nálepkujú cyklistov a chodcov. Možno nikdy nevystúpili z auta, a preto si neuvedomujú, že mnohí ľudia si ako účastníci v doprave menia svoje role. Raz je to chodec, asi najčastejšie, inokedy vodič, cestujúci v prostriedku hromadnej dopravy a aspoň niekedy aj cyklista.
Ako som uviedol aj v článku o športe, cyklistike sa venujem už dlho. Na bicykli som začal voziť ešte ako dieťa, už vtedy som bol cyklista. Svojho prvého Pioniera som používal na dopravu takmer všade. Ako tínedžer som si vyskúšal aj tréning na cyklistickom ovále na Tehelnom poli v Bratislave. V dospelom veku som sa potom začal venovať cyklistike ako športu, najskôr cestnej, neskôr aj horskej. Niekoľko rokov trénujem deti a som aj držiteľom trénerskej licencie.
Niekoľko dekád som jazdil na bicykli po cestách a párkrát som si uvedomil, aké je to nebezpečné. Napríklad, keď ma na Myjave, pri pomalej jazde na ceste do kopca vodič autobusu úmyselne vytlačil z cesty a padol som do jarku. On ma dobre videl. Spomalil na moju rýchlosť a pomaly sa zboku ku mne približoval, až kým som nepadol. Nezastavil. To bol profesionál. Ktovie koľkým to už takto ukázal.
Úplne najviac som si zhoršenú situáciu na cestách uvedomil vtedy, keď sme začali trénovať deti a na bicykloch sme prechádzali cez obec, aby sme sa dostali niekam do prírody. Bolo nás spolu veľa, vytvorili sme hada, ktorý na úseku dlhom asi 200m vodičov „nútil“ nás predbiehať. Nemohli počkať, veď oni sa ponáhľali a my sme sa len vozili. Boli sme pritom riadne označení, reflexné vesty, terčík vpredu i vzadu. Niekoľkokrát sa nám stalo, že si to vodič(ka) auta zle vypočítal, oproti išlo iné auto a to predbiehajúce neľútostne vytlačilo deti do zeleného pásu. Minimálne dvakrát som si všimol, že auto riadili mladé ženy, možno tiež matky detí. Možno práve ony vozia tie svoje deti každé ráno do školy a popoludní zo školy, lebo si uvedomujú, že na cestách nie je bezpečne. To ma naštartovalo, aby som sa začal viac zaujímať, čo by sa s tým dalo robiť. O tom však inokedy.
Športový alebo športujúci cyklista
V ére Peťa Sagana sa mnoho Slovákov rozhodlo, že vyskúšajú cyklistiku. Niektorí na cestnom bicykli, niektorí na horskom, iní na trekingovom či gravel bicykli. Títo sa podobne ako profesionálni cyklisti pokúšajú na bicykli trénovať, mnohí z nich aj závodiť, a preto zvyknú jazdiť rýchlo, jazdiť aj po cestách. Mnohí vodiči by ich najradšej z ciest vytlačili na cyklochodníky, ale to nie je také jednoduché. Nie všade sú cyklochodníky. Niekde idete popri úseku, ktorý nie je napojený na iné úseky a tak by bolo pre cyklistu nelogické ho používať. Inokedy sa niečo tvári ako cyklochodník, ale je to buď zmiešaný chodník pre chodcov i cyklistov, alebo sa po skutočnom cyklochodníku pohybujú chodci, lebo na nich eurofondy nevyšli.
Mnohí športujúci cyklisti využívajú svoje bicykle aj na ceste do práce, či inde pokiaľ majú svoj bicykel kde bezpečne odparkovať.
Rekreačný cyklista
Najmä počas víkendov či dovoleniek sa mnohí ľudia už aj u nás na Slovensku vyberajú na bicykloch navštíviť zaujímavé miesta v blízkej alebo strednej vzdialenosti. Veľmi dobre to môžete vidieť u nás v Ivanke pri Dunaji. Od mája do októbra prúdia krížom cez Ivanku denne stovky rekreačných cyklistov. Niekedy sú to rodinné zhluky, no často môžete vidieť celé skupiny, zrejme aktívnych cykloturistov.
Cyklista cestovateľ
Na cestách čoraz častejšie vidíte ľudí na trekingovom bicykli s nabalenými taškami, alebo na ležiacom bicykli so vztýčenou vlajočkou, aby ich bolo medzi autami vidieť. Niektorí majú pripojení ešte aj prívesný vozík. Títo musia jazdiť (aj) po cestách, pretože prekonávajú dlhé vzdialenosti, na ktorých často žiadne alternatívy len pre cyklistov neexistujú.
Občan na bicykli
V mestách a obciach používajú najmä starší ľudia na nákupy, do kostola či po ceste na stretnutie bicykle mestského typu. Od športových bicyklov sa líšia tým, že majú blatníky, osvetlenie, zvonček a často aj chránič reťaze, košík na nákup a pod. Medzi ne patria aj tzv. Ukrajiny. Niektorí ľudia si takéto bicykle zatiaľ veľmi nekupujú, pretože majú športové bicykle. Tie sú však drahé a boja sa ich odparkovať pred obchodom, kde nemajú vhodné cyklostojany.
Na moju päťdesiatku som si za poukaz od kolegov kúpil v Decathlone mestský bicykel. A následne som si ešte od známeho kúpil holandský retro bicykel. Na týchto dvoch jazdím po dedine na nákupy, na úrad či na stretnutia. Do práce jazdím buď na cestnom, po ceste, alebo na horskom, po poli, pretože od nás stále nevedie do Bratislavy pekný, udržiavaný a najmä vyhradený cyklochodník. Možno aj preto si ma na ceste do práce mýlia vodiči so športovým cyklistom, nadávajú mi a posielajú ma pobicyklovať sa niekam … inam. Prečo to robia? Veď ja tiež neskúmam, kam idú oni autom.