Športu sa venujem odjakživa. Mal som to šťastie, že som od detstva vyrastal vonku. Bez počítača, mobilu a väčšinu času aj bez televízora. Naháňačka, schovávačka, preskakovanie potoka, futbal, guličky, jazda na kolobežke či bicykli, to boli moje športové aktivity už v predškolskom veku. V časoch môjho detstva, ešte v Handlovej, sme mali množstvo príležitostí zapojiť sa do pravidelných športových aktivít. Začal som s turistikou a lyžovaním, potom som si v rámci tzv. športových hier vyskúšal hneď niekoľko kolektívnych či individuálnych športov.
Hlavné bremeno telesnej výchovy niesli v tej dobe školy. Školské telocvične a iné športoviská sa využívali počas celého dňa. Až do podvečerných hodín viedli učitelia telocviku v spolupráci s bývalými aktívnymi športovcami voľne dostupné krúžky športových hier. Takmer každý deň bol na programe iný šport. Deti si tak mohli postupne vyskúšať rôzne športy a vyberať si, ktorý im sadne najlepšie. V tej dobe fungovali aj telovýchovné jednoty. Tréneri sa vo svojich oddieloch venovali najmä výkonnostnému športu, aby svojich zverencov čo najlepšie pripravili na športové zápolenia.
Vďaka kedysi tak dobre fungujúcemu systému žijem športom ešte aj dnes. Môžem povedať, že som počas detstva vyskúšal desiatky rôznych športov. V mladosti som vyskúšal aj futbal, hádzanú, basketbal, volejbal, hokej i hokejbal, tenis i stolný tenis, gymnastiku i atletiku, cyklistiku, box aj kickbox, streľbu či šach. Na mnohé som určite už aj zabudol. Najďalej som to dotiahol asi v basketbale, najdlhšie sa venujem cyklistike, najčastejšie hrávam futbal a v ostatných rokoch sú mi najmilšie orientačné športy.
V istom veku som začal s organizovaním športu pre iných. Najskôr to bol len večerný futbal s kolegami. Pridali sa výjazdy na bicykli. Neskôr som začal zháňať chlapov v dedine na víkendový futbal až kým som sa akosi prirodzene nestal jedným zo spoluorganizátorov víkendovej ligy v malom futbale. So synom som pravidelne chodil na jeho tréningy i futbalové zápasy. A po náhlej smrti jedného z trénerov som sa zrazu stal vedúcim tímu. Spolu so synom som si prešiel výchovou mladších žiakov, starších žiakov až po mladších dorastencov. Vtedy syn s výkonnostným futbalom skončil. Po 8 rokoch mal od útleho detstva jedného športu až-až.
Ako som spomenul hral som malý futbal a súčasne som spoluorganizoval víkendovú ligu v malom futbale. Po niekoľkých rokoch som na sklonku roku 2013 nahovoril 2 kamarátov z futbalového tímu, aby sme založili občianske združenie. V tom čase sme mali v lige registrovaných asi 200 hráčov v 14 tímoch a ja som chcel využiť aj ich potenciál na to, aby sme začali robiť šport aj pre deti. Tak sme založili Telovýchovnú jednotu Ioan 1209 (čítaj Joan). Z 200 hráčov sa mi napokon podarilo úspešne vyextrahovať len 4 aktívnych, ktorí tvoria dodnes jadro našej telovýchovnej jednoty.
Popri organizovaní Ivanskej minifutbalovej ligy sme sa hneď od začiatku vrhli aj do podujatí pre deti. V prvom roku sme zorganizovali malé atletické podujatie pre deti na školskom dvore, pridali sme futbalový turnaj pre žiakov základnej školy. Najväčším úspechom a zároveň neúspechom bola brigáda zameraná na revitalizáciu zarasteného bežeckého oválu v areáli základnej školy. Prišlo 70 ľudí, samozrejme väčšinou rodičov a učiteľov, spoločne sme odstránili burinu asi zo štvrtiny okruhu. Mali sme dohodnutú pomoc z obce, ale akosi to zahaprovalo. Popri tom sme pokračovali v organizovaní miniligy, zúčastnili sme sa majstrovstiev Slovenska, kde tím našej miniligy skončil na jednom z popredných miest.
Nedá mi nespomenúť udalosť, ktorá sa asi na dedine nestáva často. Na začiatku minifutbalovej sezóny 2014-2015 k nám do Ivanky v sprievode zástupcu Slovenského zväzu malého futbalu zavítal sám prezident Svetovej federácie malého futbalu (WMF). Prišiel k nám s výzvou, aby sme pomohli transformovať jestvujúci národný zväz na štandardnú organizáciu, ktorá by bol schopná fungovať v rámci európskeho i celosvetového malého futbalu. Dospelo to tak ďaleko, že som sa na 2 roky stal predsedom revíznej komisie Slovenského zväzu malého futbalu. Slovenský malý futbal odvtedy vyrástol, dnes môžete pozerať zápasy už aj v televízii. V neďalekej Bratislave vzniklo niekoľko konkurenčných líg, počas nasledujúcich 3 rokov tam odišla hrať väčšina našich tímov a pravidelná Ivanská minifutbalová liga tak v roku 2017 skončila. V oblasti futbalu organizujeme už len turnaje.
Oveľa viac sa nám však darí v iných športových odvetviach a najmä pri organizovaní podujatí v rámci aktivít Šport pre všetkých. Už 5 rokov organizujeme preteky v cyklistike, behu, orientačnom behu a spoluorganizujeme športové podujatia už nielen v našej obci ale aj v širšom okolí. Máme dobre fungujúci cyklistický oddiel, naše deti sa zúčastňujú množstva pretekov a čoraz častejšie prichádzajú s medailami. Stále sa však venujeme aj deťom, ktoré pretekať nechcú. Oni sú radi, že niekam patria, my sme radi, že sa hýbu. Medzičasom sme založili aj oddiel orientačných športov. Našim cieľom je aj v tejto oblasti nájsť a získať ďalších aktívnych ľudí, aby sme pre deti i dospelých prinášali možnosti. Tak ako to bolo počas môjho detstva. Aby deti nesedeli doma pri počítačoch a mobiloch. Tak ako ja teraz, keď píšem tento článok, aby som opäť prilákal ďalšieho človeka, ktorý bude ochotný prispieť svojou troškou vo verejný prospech.
P.S. Rád by som sem dal množstvo fotografií, ktorými by som mohol dokladovať naše úspechy. Ale GDPR.